Latentné revolúcie

Galéria mesta Bratislavy
Pálffyho palác, Panská 19 Bratislava
Vernisáž výstavy: 4.11.2021 o 17:00
Trvanie výstavy: 5. 11. 2021 – 30. 1. 2022

Výstava je realizovaná ako pilotný projekt novovzniknutej Nadácie Miloty Havránkovej, ktorej partnerskými inštitúciami sú Stredoeurópsky dom fotografie, Galéria mesta Bratislavy a Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jej ambíciou je každoročne iniciovať a podporovať podobne koncipovanú výstavu dvoch už etablovaných fotografiek/-ov zo Slovenska a zahraničia, doplnenú o tvorbu mladej začínajúcej autorky/-a.

V rámci výstavy troch fotografiek česko-slovenského priestoru dôjde ku spojeniu troch osobitých prístupov, pojednávajúcich o hľadaní vnútornej slobody vo svete, ktorý sa z celkom objektívnych dôvodov javí ako vychýlený, nedokonalý či priam limitujúci. Vybrané cykly autoriek približujú vždy inú dobu, počnúc dekádou hektických šesťdesiatych rokov minulého storočia (M.Havránková), pokračujúc normalizačným bezvetrím rokov sedemdesiatych až osemdesiatych (L.Jarcovjáková), a končiac v porevolučnej súčasnosti (Z.Pustaiová). Každá si vytvorila autentický a svojrázny fotografický jazyk, prostredníctvom ktorého sa s trhlinami doby v ktorej žije, vnútorne oslobodzuje, nachádza rovnováhu alebo to podstatné, čo nebýva prvoplánovo viditeľné. V určitom zmysle môžeme vnímať tento proces ako latentne prebiehajúce, mäkké až intímne revolúcie vedené „zdola“,  ktoré síce reflektujú primárne ich subjektívne prežívanie, paradoxne však obnažujú najhlbšiu architektúru spoločenského, politického, kultúrneho i genderového nastavenia systému, v ktorom uviazli.

Milota Havránková, Fotografia z cyklu Premeny, 1960 – 1965

Libuše Jarcovjáková, Fotografia z cyklu Berlín, 1985

Intímne uchopenie, úprimná až obsesívna potreba zachytávať tie naj(ne)obyčajnejšie čriepky svojej totálnej prítomnosti, tekutá povaha formálneho uchopenia – vždy však prísne podriadená mimoriadnemu výtvarnému cíteniu a  náklonnosť k jemnému humoru a irónii podrývajúcej piliere rôznych spoločenských i kultúrnych stereotypov, schopnosť nájsť vizuálnu i obsahovú formu, ktorá zasiahne tak laického ako i fundovaného diváka, to sú podstatné spoločné znaky ich tvorby. Jazyk s prvkami lyrickej až expresívnej, inscenovanej, analógovej M.Havránkovej bude paralelne prehovárať vedľa autentických normalizačných denníkov undergroundovej dokumentárnej fotografky  L.Jarcovjákovej a obe tieto odlišné „nárečia“ v istom zmysle prepojí hravá, prevažne portrétna forma inscenovaného dokumentu najmladšej autorky Z.Pustaiovej do spoločného vizuálneho jazyka. Výstava tak poskytne viacdimenzionálny fotografický obraz našej nedávnej histórie, obraz ktorý je poznamenaný silnou vôľou zachovať si individuálnu tvorivú slobodu, aby latentne ale konzistentne vzdoroval a dospel tak ku osobnej i spoločenskej katarzii.

Zuzana Pustaiová, Fotografia z cyklu Jeden deň, každý deň, 2020 – 2021

Partneri nadácie

Výstavu podporili